Pôdnu charakteristiku pre územie Šarišskej vrchoviny vypracoval Harčár, J. (1972). Vymedzil tu makrotyp horských hnedých lesných pôd ako pôdnogeografickú horskú oblasť v členitom reliéfe, prechodnej miernej klímy a listnatých a zmiešaných lesov. Prírodné podmienky, najmä substrát a geomorfológia, tu podmienili rôzne pôdotvorné procesy. Vznikli tu hnedozeme, hnedé lesné pôdy, rendziny a na údolných nivách (napr. Svinky) pod vplyvom podzemnej vody nivné pôdy.
Z hľadiska pôdnych druhov, dominujú najmä stredne ťažké pôdy – ľahšie.
Z hľadiska skeletnatosti majú najväčšie zastúpenie silne skeletnaté pôdy. v okolí rieky sú pôdy bez skeletu.
Oblasti s najväčšou svahovitosťou takmer kopírujú miesta najväčšej erózie, oblastí nechránených vegetáciou. Na väčšine územia je extrémna a spôsobená hlavne odlesňovaním a pasením dobytka v minulým obdobiach. Tieto oblasti zaberajú najmä polia. V blízkosti intravilánu je stredná až silná a pri rieke je to bez erózie.
Veľa práce bude pri zatrávňovaní pôdy ohrozenej vodnou eróziou, pri výsadbe zelene vôbec, ako prirodzeného spôsobu obnovy ekologickej stability a revitalizácie krajiny.
Podľa Bieleka, P., 2002 je na väčšine územia nepoľnohospodárska pôda. Pri rieke zase nízky (< 1,8%) až stredný (1,8 – 2,3%) obsah humusu.
pH pôd je podľa Čurlíka, J. – Šefčíka, P., 2002, slabo až stredne kyslé.